Podujatia a aktuality

Rast cien a stav zdravotníctva spôsobujú najväčšie obavy. Väčšina respondentov sa snaží nakupovať lacnejšie alebo menej.

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Od marca 2020 sme zrealizovali pätnásť rozsiahlych zisťovaní a jedno špeciálne v prvých dňoch invázie vojsk Ruskej federácie na Ukrajinu.

Pätnásta vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ prebehla v období 18.7. až 22.7.2022. V čase zberu údajov pokračovala vojna na Ukrajine, ktorá začala vo februári inváziou ruských vojsk. Diskutovalo sa o prijímaní ďalších sankcií voči Ruskej federácii, o rastúcich cenách energií a tovarov a o nedostatku personálu v slovenských ambulanciách a nemocniciach.

Obavy z rastu cien sú stále vysoké, obavy z vojny klesajú

Aj v júli vyslovovali respondenti najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie (86,3 %), zo stavu slovenského zdravotníctva (82,8) a z vojny na Ukrajine (78,2 %). Pomerne veľké obavy pociťujú tiež z popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku (67,2 %) a z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (69,4 %). Z pandémie koronavírusu má obavy 53,1 % respondentov čo predstavuje mierny nárast oproti predošlým vlnám výskumu.

Kým obavy zo stavu slovenského zdravotníctva mali respondenti naprieč sociálnymi skupinami veľmi podobné, obavy z rastúcich cien uvádzali menej často respondenti, ktorí uviedli, že ich domácnosti nemajú problém vyjsť s rozpočtom. Obavy z pandémie uvádzali menej často muži a respondenti, ktorí neboli zaočkovaní. Konfliktu na Ukrajine sa menej obávali muži a respondenti, ktorí nesúhlasia s členstvom Slovenska v NATO.

Veľká väčšina pociťuje zdražovanie a snaží sa nakupovať lacnejšie alebo menej

Na otázku "V súčasnosti sa hovorí o zdražovaní tovarov a služieb. Ako je to vo vašom prípade, pocítili ste vy osobne v posledných mesiacoch nárast cien?" odpovedalo až 76,5 % respondentov "áno pocítil/a som ho veľmi výrazne", 21,9 % respondentov odpovedalo "áno, pocítil/a som ho ale len mierne" a iba 1,6 % respondentov uviedlo, že nárast cien nepocítilo. Nárast cien výraznejšie pociťujú ženy, respondenti vo veku nad 50 rokov a respondenti, ktorých subjektívna príjmová situácia domácnosti je horšia. Naopak, zdražovanie najmenej pocítili respondenti z Bratislavského kraja.

Spomedzi respondentov, ktorí uviedli, že nárast cien pocítili zmenilo svoje nákupné správanie až 84,3 % respondentov, ktorí odpovedali, že sa snažia nakupovať lacnejšie alebo menej. Len 15,8 % respondentov uviedlo, že i napriek vnímanému nárastu cien svoje nakupovacie zvyklosti nezmenili.

Subjektívna rozpočtová situácia domácností sa za posledné dva roky (od vypuknutia koronakrízy) takmer nezmenila

Napriek reflektovanému zdražovaniu a deklarovaným zmenám v nákupnom správania v súčasnosti na otázku "Ak zoberieme do úvahy celkové príjmy všetkých členov Vašej domácnosti, ktorí do nej prispievajú, aké ťažké, alebo ľahké je pre Vašu domácnosť vyjsť s rozpočtom?" odpovedajú respondenti za ostatné dva roky veľmi podobne. Podobne ako v máji 2020 aj v súčasnosti (júl 2022) je pre o niečo viac ako 41 % domácností veľmi či dosť ťažké vyjsť zo svojim rozpočtom. Výraznejšie sa nezmenil ani podiel domácností pre ktoré je vyjsť s rozpočtom veľmi ťažké: v máji 2020 ich bolo 12,9 %, v júli 2022 ich je 11,1 %. Naopak dosť či veľmi ľahko dokáže vyjsť s rozpočtom približne desatina slovenských domácností (v máji 2020 to bolo 11,7 %, v júli 2022 9,7 %).

Viac v priloženej tlačovej správe.

Zoznam priložených súborov:
[ TS_ASMS_15_obavy_fin.pdf ]